Praha/Bratislava
10. decembra (TASR) - Československá republika mala iba dvadsať rokov,
keď bola v roku 1938 rozbitá. V roku 1945 znovu povstala. Koleso dejín
sa niekedy otáča pomaly, ale niekedy aj veľmi rýchlo. Sloboda
Československa, Nemecka a Európy nie je stratená, pokiaľ sú ľudia,
ktorým je sloboda drahšia než čokoľvek iné, čo im bolo dané Stvoriteľom.
Tieto slová vyslovil v roku 1948 nemecký politik a neskorší kancelár
Willy Brandt. Práve on za vtedajšiu Spolkovú republiku Nemecko podpísal
11. decembra 1973 tzv. Pražskú zmluvu. Dohoda o vzájomných vzťahoch
medzi Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Spolkovou
republikou Nemecko (SRN) prvý raz od druhej svetovej vojny upravovala
vzťahy medzi oboma štátmi. Do platnosti vstúpila 19. júla 1974.
V pondelok 11. decembra uplynie 50 rokov od podpisu tohto dokumentu.
Dôsledkom Mníchovskej dohody, ktorú uzavreli Nemecko, Veľká Británia,
Francúzsko a Taliansko 29. septembra 1938 muselo Československo odstúpiť
20 percent svojho územia Nemecku a ďalšie časti krajiny Maďarsku a
Poľsku. Od ústupku Hitlerovi si mocnosti sľubovali odvrátenie globálneho
vojnového konfliktu. Ten sa však začal 1. septembra 1939, kedy Nemecko
napadlo susedné Poľsko.
Po 2. svetovej vojne vzťahy medzi Nemeckom a Československom zaťažilo vysídlenie Nemcov v rokoch 1945 a 1946.
Československo sa po komunistickom prevrate 25. februára 1948 zaradilo
do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Do východného bloku patrila aj
Nemecká demokratická republika (NDR), ktorá vznikla 7. októbra 1949 na
území Sovietmi okupovanej zóny Nemecka – zatiaľ čo z americkej, britskej
a francúzskej zóny vzišla už 23. mája 1949 Spolková republika Nemecko.
Vzťahy medzi NDR a Československom sa začali normalizovať už v priebehu
50. rokov, keďže spolupráca spriatelených štátov bola v záujme
Sovietskeho zväzu. Ako však uvádzajú historické pramene, v
československej spoločnosti pretrvávala v dôsledku vojny nedôvera voči
Nemecku.
Keď navštívila 23. júna 1950 Prahu delegácia dočasnej vlády NDR, jej
podpredseda Walter Ulbricht povedal: "Po veľkom prerode, ktorý sa
odohral za posledných päť rokov, považujeme za hlavnú úlohu spoluprácu s
ľudovými demokraciami a pokrokovými ľuďmi na celom svete." On aj ďalší
východonemeckí predstavitelia zdôrazňovali, že odsunutí Sudetskí Nemci
našli v NDR domov, zatiaľ čo v západnej časti Nemecka sú štvaní proti
Československu.
SRN pod vedením kancelára Konráda Adenauera zaznamenala hospodársky
vzostup. Vstúpila 9. mája 1955 do NATO a v roku 1957 sa stala jedným zo
zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva – dnešnej
Európskej únie. Voči východnému bloku uplatňovala tzv. Hallsteinovu
doktrínu pomenovanú podľa Adenauerovho poradcu Waltera Hallsteina. Podľa
nej SRN nemala nadväzovať diplomatické styky so štátmi, ktoré uznali
NDR, navyše chápala Nemecko ako jeden štát, ktorého východnú časť
okupoval komunistický Sovietsky zväz.
Aj v tomto nepriaznivom období sa však odohral krok, ktorým
československá strana 3. februára 1955 oficiálne ukončila vojnový stav.
(Sovietsky zväz tak urobil už 25. januára 1955). Vyhlásenie, ktoré
podpísal a predniesol prezident Antonín Zápotocký sa odvoláva na záujem o
mierové spolužitie národov Československa so všetkým nemeckým ľudom.
Obrat v SRN priniesol rastúci vplyv sociálnych demokratov (SPD) a ich
nová politická línia známa ako Neue Ostpolitik, teda Nová politika voči
východu. Táto politika vznikla okrem iného ako reakcia na vybudovanie
Berlínskeho múru (1961). Zastávala princíp postupných krokov a
zbližovania (tzv. zmena priblížením). Reprezentoval ju Willy Brandt,
nemecký minister zahraničných vecí (1966-1969) a nemecký kancelár
(1969-1974), a tiež jeho spolupracovník Egon Bahr.
Zmluvu o nových vzťahoch SRN podpísala 12. augusta 1970 so Sovietskym
zväzom aj s Poľskom. Rokovania s Československom však komplikovala téma
Mníchovskej dohody – československá strana žiadala, aby bola vyhlásená
za neplatnú už od počiatku. Nemecká strana však nesúhlasila s úplným
právnym popretím Mníchovskej dohody a uprednostňovala formuláciu, ktorou
by sa od nej SRN dištancovala.
Napokon po dvoch rokoch rokovaní bola 11. decembra 1973 v Prahe
podpísaná Dohoda o vzájomných vzťahoch medzi Československou
socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko. Zmluva
obsahuje preambulu a šesť článkov. Mníchovská dohoda je v prvom článku
označená za nulitnú, pričom obe strany si mohli tento pojem
interpretovať podľa seba. Dokument podpísali predseda vlády ČSSR Lubomír
Štrougal a nemecký kancelár Willy Brandt. Na základe zmluvy sa
dovtedajšie obchodné zastúpenie SRN v Prahe stalo Veľvyslanectvom SRN.
Podpis zmluvy sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré si všimol
aj samotný Brandt, keď neskôr popísal počasie, ale aj spoločenskú klímu
ako pramálo príjemné. "Málokedy som zažil toľko bezpečnostných
opatrení s toľkými civilistami vedľa uniforiem ako pri mojej ceste z
letiska do mesta. Len kvôli tomu, aby ma chránili? Pred kým?"
Willy Brandt deň po podpise prelomového dokumentu novinárom povedal: "Zmluva nemôže odstrániť minulosť, ale je základom pre to, čo budeme robiť v budúcnosti.“
Po páde železnej opony podpísali Česko-Slovenská Federatívna republika a
už zjednotené Nemecko Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej
spolupráci 27. februára 1992 takisto v Prahe.
0